Slovenská banská komora priznáva, že "obhajuje záujmy rozhodujúcich podnikateľských subjektov zaoberajúcich sa ťažbou nerastných surovín a nemôže súhlasiť s uvedeným stavom".
Odvoláva sa na dokument „Surovinová politika SR v oblasti nerastných surovín". Lenže práve tento dokument obsahuje kapitolu V.1. Trvalo udržateľný rozvoj. Citujem ju v plnom znení.
Článok 44, odst. 4 Ústavy SR ustanovuje : „ Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie".
Šetrným využívaním nerastných prírodných zdrojov sa rozumie povinnosť chrániť a racionálne využívať nerastné zdroje s ohľadom na zachovanie primerane obdobných možností aj pre budúce generácie.
Pri využívaní nerastných surovín je nutné rešpektovať princípy trvalo udržateľného rozvoja a požiadavky na šetrné využívanie prírodných zdrojov.
Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie taký rozvoj, ktorý spĺňa potreby súčasnej generácie a zároveň neobmedzuje budúce generácie v ich potrebách. Miera súčasného čerpania týchto nerastných zdrojov preto musí zohľadňovať ich vzácnosť, neobnoviteľnosť, úroveň technológií a prístupnosť náhradných zdrojov.
Cesty a prostriedky podporujúce dosiahnutie stanovených priorít a cieľov sú definované v Národnej stratégii trvalo udržateľného rozvoja SR (NSTUR), ktorú schválila vláda SR uznesením č. 978/2001.
Trvalo udržateľný rozvoj vyžaduje ponechať voľbu úplného vyčerpania neobnoviteľných zdrojov budúcim generáciám. Možnosti ťažby a spotreby nerastných surovín budú prednostne určované reálne existujúcimi limitmi územia a životného prostredia.
Pod ochranou nerastného bohatstva sa rozumie ochrana vyhľadaných a preskúmaných ložísk nerastných surovín pred sťažením alebo znemožnením ich prípadného využitia v budúcnosti, ako aj pred ich neoprávneným a nadmerným využívaním a spotrebovaním.
Na konci svojho stanoviska uvádza, že chce podnietiť celospoločenskú diskusiu.
Ja ju teda otváram.