Viem, čo je to žiť "z ruky do úst"

Autor: Zuza Balážová | 8.1.2012 o 20:28 | Karma článku: 13,96 | Prečítané:  2034x

Počas môjho života som viackrát prežívala obdobie, v ktorom sme s mojou rodinou žili "z ruky do úst". Najskôr to bolo v období 60-tych rokov, potom počas mojich dvoch materských dovoleniek. Všetky tieto obdobia spadajú do čias socializmu.

Spomínam si na časy, keď pred výplatou mama "vymietla" všetky minerálkové fľaše zo špajzy a za ne sme kupovali chlieb a mlieko. Vtedy sme mávali na raňajky chlieb s jahodovým džemom, obedy v škole a na večeru rezance s tvarohom. O jahody na jahodový džem sa nám postarala naša babka, mama ho vždy zavarila vo veľkom množstve. Asi vedela prečo.

Neskôr som ťarchu takejto situácie pocítila na vlastnej koži, keď som zostala na prvej materskej dovolenke. Z manželovho platu sme síce nehladovali, ale náš finančný stav bol taký, že na Vianoce som mu darovala veľkú škatuľu so vzorne poštopkanými ponožkami. Aby si aspoň niečo našiel pod stromčekom.

Počas druhej materskej mi nesmierne pomohol starý šlapací šijací stroj, ktorý mi ponúkla mama. Vtedy bolo ťažko kúpiť pekné a kvalitné detské veci, tak sme šili a štrikovali ostošesť. Burda a strihy z nej boli nesmierne vzácnou komoditou. Dokonca som pre deti vymyslela aj zopár hračiek.

Kým som nechodila do práce, doslova som zodrala všetko oblečenie. Pred opätovným nástupom do zamestnania som si rýchlo ušila jedny nohavice, zopár blúzok a uštrikovala pulóver. Aspoň na začiatok, aby som sa nemusela hanbiť. 

Našťastie nás nikdy nepostihla dlhotrvajúca choroba, ktorá by znemožnila mne alebo manželovi pracovať. To už musí byť pre rodinu zničujúce.

Materské dovolenky ma však naučili gazdovať. Rozmýšľať nad každým výdavkom, čo je naozaj nevyhnutné alebo nie, ako nahradiť kúpené veci vlastnou "výrobou". Občas sa drzo pozerám do nákupných košíkov žien, o ktorých viem, že nie sú na tom finančne najlepšie (veď žijem v malom meste). Keksíky, čokolády, sladké nápoje. Vraj deťom na desiatu. Nebola by lacnejšia a samozrejme zdravšia doma pripravená nátierka na chlebe?

Je zaujímavé, že u nás v meste sa dlhodobo zvyšuje objem komunálneho odpadu. Vytriedeného aj nevytriedeného. V časoch hojnosti som to chápala a hovorila som si, ľudia sa majú dobre, nakupujú - a vyhadzujú. Myslela som si, že po nástupe krízy sa objem odpadu zníži. Omyl. Ako je to možné?

Nedokážem odhadnúť, aké budú dopady krízy na životy rodín, nehovoriac o osamelých matkách. Strata zamestnania jedného alebo obidvoch partnerov môže mať neuveriteľné následky. Možno nás to prinúti hľadať iné životné modely. 

Neželám ani sebe ani iným, aby museli žiť "z ruky do úst". No či už je to v rodinách, vo firmách, v samospráve alebo v štáte, mali by sme rozmýšľať nad plýtvaním, ktorého sme svedkami.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?