Ale čo v prípade nákupu kureniec do školskej jedálne? Kúpiť najlacnejšie - obchodná inšpekcia upozorňuje na ich nekvalitu, alebo kúpiť drahšie ale kvalitné kuracie mäso pre naše deti?
Skúste popísať kvalitu predmetu, ktorý obstarávate. Nedávno sme riešili nákup stoličiek. Jeden z našich poslancov je dizajnér - profesionál, poprosila som ho o pomoc, aby sa pokúsil určiť čo najpresnejšie kritériá pre výber. Urobili sme to najlepšie ako sme vedeli, ale napriek tomu bol výsledok súťaže úbohý. Museli sme vybrať - podľa zákona - najlacnejšie stoličky, ktoré kritériá spĺňali. Keby sme mohli rozhodovať „normálnym" spôsobom, nikdy by sme také stoličky nevybrali.
To už nehovorím o dodávateľoch stavebných prác. Napriek tomu, že už máme vyskúšané stavebné firmy z predchádzajúcich projektov, pri ďalšom projekte si ich nemôžeme vyberať podľa toho, ako sme boli s nimi spokojní. Dokonca, máme skúsenosť s firmou, ktorú už nikdy nechceme vidieť, ale keby sa v budúcnosti prihlásila do súťaže o ďalšiu zákazku, nesmieme ju vylúčiť.
V médiách sa dozvedáme o nástenkových tendroch a predražených diaľniciach. Viem si však predstaviť výber na základe kritéria pre cenu takto: „Môže byť vybratá ktorákoľvek ponuka, ktorá sa líši od priemernej ponúkanej ceny (priemer cien zo všetkých ponúk) najviac o 20%. Ak taká neexistuje, potom sa posúva rozptyl na 30%. Ak ani taká neexistuje, súťaž sa musí opakovať."
Takto by sme sa ubránili podliezaniu cien - čo má samozrejme za následok nekvalitu - ale zároveň by tu bola ochrana pred nadhodnocovaním zákaziek.